Vedela som, že marketéri vedia byť majstri vo vylepšovaní údajov, ale tvrdenie, že firma Houbigant je tu už štyri storočia ma donútila počítať. A fakt! Rok vzniku 1775 je 18.storočie, po ňom príde 19., po ňom prekvapivo 20. a náhle sa ocitáme v stroročí 21. takže - voilà - dohromady sú to štyri!
Niet divu, že parížska Sorbonna je jednotkou vo vyučovaní teoretickej matematiky....
Ale poďme od začiatku.
To si takto Jean-Francois Houbigant, zakladateľ značky, nakráča na Rue du Faubourg Saint-Honoré 19, otvorí si obchod s názvom À la Corbeille de Fleurs (v preklade doslova "Pri kvetinovom koši"), vyvesí pasentnú ceduľku s namaľovanými kvetinkami a stane sa hitom.
Zo začiatku predáva okrem parfémov aj parfémované rukavičky a svadobné kytice a jeho sláva evidentne rastie pomerne rýchlo, pretože hoci obchod otvoril len rok po korunovácii Márie Antoinetty, tak pri jej poprave - podľa tradície - vraj mala v korzete ukryté tri vialky jeho vôní.
A nie je poslednou kráľovnou, ktorú vône značky očarili. Jeho vône používala cisárovná Jozefína, cisárovná Eugénia, kráľovná Viktória, a kopec ďaľších vládcov a vládkyň:)
Súvis to bude mať určite aj s tým, že Houbigantovci mali dobrí nos nielen na vône (do roku 1880 - čiže vyše 100 rokov - vytvárali vône sami), ale aj na spolupracovníkov.
Prvého si prizvali Paula Parqueta a bol to trhák.
Jednak bol úspešným chemikom, ktorý ako prvý dokázal vyextrahovať parfémovú molekulu kumarín, jednak maj skvelý a originálny vkus.
Hneď v roku 1882 uviedol na trh parfém Fougère Royale, ktorý bol revolučný hneď v dvoch ohľadoch. Po prvé to bol prvý parfém, v ktorom bola použitá syntetická molekula - vyššie spomínaný kumarín (7 rokov pred Jicky od Guerlainu) a po druhé ju použil v zaujímavej kombináci s levanduľou, citrusmi a drevitými tónmi, čím vytvoril úplne novú parfémovú kategóriu "Fougère".
A navyše mal dobré srdce. Založil pediatrickú Fondation Paul Parquet, ktorá funguje dodnes a poskytuje zdravotnú aj sociálnu starostlivosť potrebným deťom od narodenia do 6 rokov. Za túto aktivitu mu bolo v roku 1908 udelené francúzske štátne ocenenie Chevalier de la Légion d'Honneur.
V roku 1912 po vyše tridsiatich rokoch pôsobenia po ňom prebral funkciu Robert Bienaimé, ktorý predtým pracoval pod jeho vedením. Ak vám to meno znie nejako povedome, tak máte úplnú pravdu a držte sa toho.
Robert Bienaimé v roku 1912 vytvoril parfém Quelques Fleurs, inzerovaný ako prvý parfém zložený z viacerých druhov kvetov (či je to naozaj tak, tým si nie som úplne istá), v každom prípade to bol ďaľší trhák v portfóliu značky a patrí dodnes k ich najpredávanejším, kultovým vôňam. Robert Bienaimé vytvoril aj ďaľšiu veľmi známu vôňu značky, Mon Boudoir, ktorá sa stala najobľúbenejšou vôňou rumunskej kráľovnej Márie a je tiež v portfóliu dodnes.
V roku 1935 po 25 rokoch pôsobenia sa osamostatnil a založil si vlastný parfémový dom Parfum de Bienaimé, neskôr len Bienaimé (na toto som narážala, keď som vravela, že si máte to meno podržať v hlave, v ktorom pokračoval vo vytváraní krásnych vôní. Značka fungovala až do roku 1960, keď spolu s jeho smrťou zanikla. V posledných rokoch však zdá sa vstáva z popola.
Po jeho odchode sa stali dvornými parfumérmi značky Paul Schving and Marcel Billot. To neboli pre značku úplne najšťastnejšie časy, nie kvôli parfumérom, ale kvôli druhej svetovej vojne, keď bola dokonca zbombardovaná ich fabrika.
Napriek tomu sa v roku 1941 podarilo Marcelovi Billotovi uviesť na trh ďaľšiu z ich ikonických vôní, Chantilly.
V roku 1973 do firmy nastúpil ako konzultant Michele Perris (áno, správne, v roku 1981 založil značku Perris). Vtedajší majiteľ bol posledným žijúcim potomkom rodiny Houbigant, a postupne sa zo zdravotných dôvodov z firmy stiahol.
Dnes ju vlastní Perris Group a pokračuje tak v tradícii výroby tradičných vôní značky, ako aj spolupráce so skvelými nosmi: Luca Maffei, Antoine Lie, Rodrigo Flores-Roux, Roja Dove, Mathieu Nardin, Jean Claude Ellena, Céline Ellena, Jacques Flori...
Proste, ja to ešte na nejaké storočia dopredu vidím...
Krásně zpracované a jedna z mých oblíbených značek. Sleduju je už víc než patnáct let a držím jim palce.
Skvělé. A nejlepší je ten optimistický závěr
Hezký historický přehled, Luci. K některé z nich se do smrti určitě ještě vrátím:)