Vôňa kopírujúca to najtradičnejšie klišé klasického filmového hororu. Začíname na pekné, pokojné slnečné popoludnie, so zázvorovým čajom s citrónom a trochou trstinového cukru…ovšem pomaly sa zatiahne mráčik, čaj nám začne akosi zahnívať, až kým sa nejako nepochopiteľným dejom udalostí dostaneme podvečer do zavretého školského labáku, kde už nič a nikto nie je, len čaj sa nám už stihol zmeniť na senný nálev, v ktorom by sme mohli detailne pozorovať nejaké pitoreskné prvoky…kým to však stihneme, je tmavá noc a nezmyselne sa túlame nejakými starými uličkami smrdiacimi po mačacích šť…eh…značkách…