Zajko nám začína tónom cookies....ale to sú práve upečené, ešte teplé cookies, sladučké, zo svetlého cesta s čokoládovými kúskami. Teplé, žiarivé popoludnie, teplé koláčiky, teplo domova, teplo v brušku. K tomu vôňa škorice, vanilky, teplého sena v peliešku, teplého hebkho kožúška. Vôňa postupne prestane byť tak gurmánska (well, plech domácich cookies má vždy veľmi obmedyenú životnosť...), škorica s ďaľšími zložkami začne byť jemne animálna, elegantná, hladká, nostalgicky mi pripomenie Organzu Indécense.

Popoludnie sa chýli ku koncu, padá mäkký tieň, zajka uložíme spať a vychutnáme si príjemný pokojný chládok po horúcom dni.