Anička dušička
Práci by si sehnali, kdyby se do ní dokázali dostavit opakovaně. Ti vzdělaní, ty výjimky, s tím nemají problém. A zbytek, většina, nedělá nic, jen od nás přijímá sociální dávky (a ano, žije tím z našich mozolů). Že by od nás nic nechtěli? Však se můžou hrdě všech těch příspěvků vzdát!
Ale kupodivu, první co u nás teď hledali ti romští imigranti z Maďarska, bylo těch slíbených pět tisíc korun! Ti že nic nechtějí? 
Neviete, o čom hovoríte. Stačí mať priezvisko Čonka, Berky, alebo Stojka, a nepozvú vás na väčšinu pracovných pohovorov. Viem o prípade, kedy sa pán podnikateľ odmietol rozprávať s vysokoškolsky vzdelanou ekonómkou, uchádzačkou o zamestnanie, lebo bola cigánka.
Cigáni od nás nič nechceli, keď sem prišli. Nič by od nás nechceli ani teraz, keby sme nemali ako jediní patent na život a (už neviem, ako to napísať) keby sme ich (MY) nedostali do situácie, v akej sú teraz.
Čo sa týka sociálnych dávok. Naozaj si myslíte, že to je taká výhra, ako sa bežne prezentuje? Skúsili ste si niekedy zistiť, koľko presne od štátu dostávajú?
A keď to tak strašne kole ľuďom oči, premýšľali ste niekedy, prečo teda štát tie dávky nestopne? Prečo nie je politická vôľa ani na toto?
(O maďarsko-ukrajinských utečencoch sa baviť nejdem, to je situácia z posledných dvoch mesiacov, a pravdepodobne to dopadne tak, že sa buď vrátia domov, alebo pôjdu niekde inde.)