Ale podle toho vztahu k malejm bezbrannejm zviřátkům se aspoň dobře pozná, že dotyčnej neni žádnej zmetek.
Ako všetko, ani toto neplatí absolútne. Pamätá si niekto scénu z filmu Vyšší princíp, keď išiel profesor orodovať k gestapákovskému veliteľovi, aby prepustili študentov, ktorých zatkli za karikatúru Hitlera ? Kým prišiel do miestnosti otec, jeho malý syn sa tam hral so psíkom , a neviem, či ho poťahoval za uši, či čo. Keď prišiel gestapák, vľúdne ho napomenul, že to nesmie robiť, toho psíka to bolí atď. Keď sa profesor vrátil, do školy, s nádejou referoval, že chlapcov určite pustia, lebo práve podľa toho, ako sa veliteľ zachoval pri tom psíkovi, usudzoval, že nikto, kto má rád psov, nemôže byť zlý . A môže, všetkých poipravili .
My psa nemánem ale svoju náklonosť ku psom si uspokojujem pri susedovom, ostatných psov, stretávaných cestou po ulici, či parku nevynímajúc .A práve nedávno som mala s tým našim susedovým úžasný zážitok .Umývala som okna na strane domu, ku ktorej mám prístup iba zo susedovej záhrady .Schádzala som z rebríka a stojac na druhej priečke odspodu sa febrík, či moja noha nejako zvrtla, začala som padať a rebrík na mňa. Chrbtom a hlavou som narazila na betonový múrik, rebrík ostal prevesený cez latky plota . Kedysi na mňa od radosti skákal, keď som bola u nich ,alebo cez spoločný plot prišiel, aby som ho podrbala, keď videl, že som na záhrade. Teraz je už poriadne starý a takmer nechodí ,má bolesti. Búda, v ktorej pri mojom umývaní ležal, je od našich okien vzdialená asi 15 m. Ešte som ležala na zemi a opatrne som testovala funkčnost tela, keď ku mne chudák zadychčaný doťapkal a hlavou mi tak poťukal na rameno. Jednoznačne som to vnímala ako prejav jeho náklonosti ,úplne som cítila, ako sa pýta - si v poriadku ?