Tak dnes som zažila parádny šok . O 17.hod, si mala prísť zákazníčka pre hotové nohavice , nuž som ich chcela okolo 16.45 odniesť do kabínky . Išla som naisto, ale na vešiaku v dielni neboli, neboli ani medzi rozpracovanými vecami, a neboli ani v taškách, kde na mňa iné zákazky ešte len čakali . Hu, tak to ale predsa nie je možné, viem, že som ich dokončila, niekde tu byť musia !Druhé kolečko hľadania som doplnila prehliadavaním miest za strojmi, pod strihačským stolom, za skriňou ... a stále nič. Poznám predsa zákon o zachovaní hmoty, kruci, musí to tu niekde byť ! Ibaže nebolo, a hodiny sa posúvali. Zavolala som zákazníčke, nech zatiaľ nechodí, lenže to nič nevyriešilo, a navyše som vedela, že nohavice potrebuje na zajtrajší pohreb . Konečne som prestala vyšilovať, zamyslela som sa a došlo mi, že keď nohavice nie sú tu, musia byť niekde inde, a síce - čo ak si ich omylom odniesol jeden z dvoch dnešných zákazníkov ? Zavolala som prvej, ale tvrdila, že má iba svoje opravené šaty. Na druhého zákazníka som nemala číslo, ale zavolala som jeho manželke. Joj, ona je na služobke, takže nevie ,ale zavolá mužovi . Keď mi o chvíľu volala, že nohavice sú na svete, spadol mi síce kameň zo srdca, len sme museli pre tie nohavice zájsť , čo bolo tam 25 km a rovnako späť / ďakujem manželovi že štartoval auto bez poznámok /. No ale koniec dobrý všetko dobré, a nabudúce si musím poriadnejšie pozrieť, či nedávam zákazníkovi do tašky aj niečo navyše !