Sweet Potato - Stála jsem za kukavozem, čekala až popojedou, po chodníku dědčiotec s mrňaty, chlapeček samozřejmě koukal. Popelář, mladej kluk, ho pozval, vyvezl ho na plošince, chlapeček svítil štěstím. Tak jsem pak neodolala a přes okýnko říkám chlapíkovi, že je úžasnej. "Já mám rád děti..."
Pripomenula som si niečo podobné, čo sa stalo mne so synom, v jeho 4 rokoch, teda pred 43 rokmi. Išla som s ním ráno do škôlky a tiež sme stretli ten neviem prečo pre chlapcov tak magický Kukavoz . Obsluhujúci pán si všimol, ako zanietene sa na neho ten náš malý pozerá, veď dokonca ostal stáť , aby mu nič neušlo a tak s úsmevom zostúpil zo stupátka dolu a neviem kde to vzal, podával synovi jednu lúpačku, koláčik . Nemala som to srdce to odmietmúť, aby som ho nenurazila, a tak si syn držal ten dar v ruke po celú dobu kým sme došli do školky .Tam som ho trochu oklamala, keď som mu povedala, že si to nemôže zobrať dovnútra, ale že mu to donesiem domov . Cestou som to vyhodila, a v nákupe nezabudla kúpiť inú, takú istú . Ale mala som pri tom kvôli tomu pánovi výčitky svedomia .
