paktofonika detstvo :), to prvé bolo na každom tábore a to druhé s nami nosila mama k vode
No ja si pamätám oba extrémy, keď som bola decko, tak sa riešilo, že človek by mal piť čo najmenej, tekutiny získavať z jedla, dodnes si pamätám jeden diel Matelka, ktorý bol o tom, že si máme na kúpalisko v lete radšej zobrať paradajku, ako vodu. A na športových sústredeniach sme mali výslovný zákaz piť pred jedlom, alebo počas jedla (sa verilo, že to riedi žalúdočné šťavy a potom telo nestrávi všetky živiny). Potom prišiel zase opak, že teda piť a to sa fakt stupňovalo a ja som sa aj snažila (Dadoo presne, patrím k nežíznivcom), ale keď som si postupne ako to išlo od "aspoň liter denne" cez 1,5...2....v momente, keď niekde písali že 3-4 litre sú minimum, tak mi došlo, že to je proste kravina a pijem, ako som smädná. Je fakt, že keď na to úplne zabudnem, tak ma bolí hlava, tak sa snažím to mať aspoň na očiach, ale nemám žiadne "cieľové rovinky".
Inak na tom sa smial aj manželov starý otec, lekár, že on už za života zažil toľko názorov na jedenie/pitie, že už proste nedá na žiadne a je a pije ako má chuť a hotovo.