A mne by dite v tom, ceho chci v zivote dosahnout, dost omezovalo, a kdyz se uvazi, ze bych na nej byla v podstate sama...
No, to človeka obmedzí kadečo a nemusí to byť dieťa a tie ostatné veci človeku neprinesú toľko radosti. Navrch poväčšinou dieťa človeku tak prehádže rebríček hodnôt, že sa môže ľahko stať, že PO dieťaťi sa rozhodne ísť úplne inak a úplne iným smerom, Akože tým nechcem povedať, že to nie je relevantný dôvod, len že keby niekto deti CHCEL a kvôli tomu by sa obával ich mať, tak by som ho asi v tomto smere povzbudila.
Ale..ja som plne zástanca teórie, že deti by mali mať len ľudia, ktorí ich mať chcú, predovšetkým kvôli tým deťom (a rodičom iste tiež, ale tí majú na rozdiel od tých detí na výber).
A máš pravdu, je to tabu, dodnes si pamätám, ako sme na vývinovke delili deti na kategórie - plánované a chcené, neplánované a chcené a neplánované a nechcené. A na (vôbec nie tak zriedkavú) kategóriu - plánované a nechcené - nás nikto nepripravil, dokonca akoby nikto ani nepripustil, že by také mohli byť, hoci ich chodí po svete strašne veľa.