Presne toto robí aj riki, myslím, že je to skôr také úzkostné vrčanie, ekdy upozorňuje na niečo, čo počuje prvý raz alebo na nejaký zvuk, ktorý sa mu nepáči (jeden čas tu chodilo auto s ampliónom na streche, pán predával zemiaky, kompóty atď., to sa nám pes išiel pominúť od strachu a štekotu) + v lese šteká ak počuje neznámy zvuk alebo vidí nejaký zvláštny tvar, strom, prípadne auto na mieste, kde obvykle nebýva.
V lese ak sa dá ho beriem k veci, na ktorú šteká, aby si ju oňuchal, príp. už aj on sám si zvykol ísť k nej bližšie, domakeď začne štekať, tak ho púšťam na balkón, tam sa ukľudní takmer okamžite - zrejme preto, že tam identifikuje o aký zvuk ide.
Okríknutie nepomáha, ten balkón pomáha dosť - muž má tendenciu na rikiho skríknuť a ak neprestane, tak sa prudko postaví a ide k nemu, čo väčšiou vyvolá u rikiho reakciu, že sa ho snaží ukľudniť - vrtí chvostom a nahodí taký ten postoj, že poď sa hrať, ale šteká ďalej (a muža neviem odnaučiť tento postup, mám pocit, že rikiho zdravý rešpekt začína v jeho prípad eprerastať do strachu).
Ale zas, Riki (a to musím poklopať), nešteká nejak veľmi často, väčšinou je ticho aj keď počuje iné psi, šteká takmer výlučne, len ak sa bojí.