paktofonika ja sa skôr hýbem v spoločnosti, kde pes je vnímaný nie ako spoločník, ale vec k búde alebo potom medzi ľuďmi, čo psi radi nemajú. Nevadilo by mi, ak by toho môjho ignorovali, ale neznášam, ak ho niekto zhodí z gauča alebo lavice, lebo si tam dovolil vyskočiť (a nie, nie je to u dotyčného doma, takže neporušuje jeho príkaz) alebo potom prípadne keď nerešpektujú moje upozornenie, aby psa nekŕmili a nadávajú. že chodí okolo nich keď jedia a žobre.
V tomto smere som obmedzila návštevy u nás doma - ak ti vadí pes, stretneme sa v meste, ale nenechám si doma terorizovať psa, ktorý je člen domácnosti - aj keď viem, že pre neiktorých je to možno extrémny prístup (a celkom sa mi uľavilo, že nemusím každý druhý víkend pratať celý byt po nejakej akcii).
Mám okruh pár kamarátov, ktorý síce zo psa tiež nie sú úplne nadšení, ale rešpektujú ho a nerobia mu zle, s tými sa kľudne stretávame aj u nás.
Pritom je ale zábavné vidieť, ako sa ten pes snaží získať pozornosť ľudí, ktorí ho ignorujú alebo výslovne nemajú radi, pritom by stačil prístup aký má pár známych - prídu ku nám, sadnú si, pes si sadne ku nim, poškrabkajú ho, 2x mu hodia hračku a pes si ich následne celú návštevu nevšíma. Syndróm zakázaného ovocia asi funguje aj na Rikiho :)





