Hrozné. Fakt je, že že to je len potvrdenie starého dobrého, že nikto človeka nevie strápniť viac, než on sám. Tí ľudia okolo to videli a budú si to pamätať.
A právnik dorieši zvyšok.
U nás našťastie len mierne smutno-úsmevné zážitky, ako keď manželov starší brat (nevlastný, teda nie syn jeho mamy), riešil, kedy máme spraviť pohreb, aby to jemu časovo vyhovovalo a potom po pohrebe hovoril môjmu mužovi, čo mal spraviť lepšie. Ale tak to je povahou.
