barbucha tak ale tu nejde o to, že nechcem budúcu babičku pustiť na návštevu alebo ju na decko nenechám siahnuť. Ide skôr o to, že vzhľadom na to, že poznáme jedna druhú a vieme, že sa neznesieme dlhšie ako 2 dni vkuse, ja nechcem, aby sa ku mne mama sťahovala na mesiac do 2-izbového bytu, kde by spala v obývačke (alebo so mnou v spálni na manželskej, aby sa muž vyspal v obývačke ak pôjde do roboty?).
Budem veľmi rada, ak ma prídu pozrieť do pôrodnice a budem veľmi rada, ak prídu napr. po 2 týždňoch čo budem doma a z najhoršieho vonku na víkend, ale tak, aby som bola schopná sa postarať o nich aj dieťa a hádam už nebudem v takej zmäti hormónov ako všade čítam (alebo to už budem vedieť trošičku ovládnuť?). Predstava, ako mi moja mama doma varí alebo mi upratuje byt sa mi prieči - práve pre to, že to je moja mama, ak bude treba, niekoho si na to zaplatím.
A inak, pre dokreslenie obrazu, napriek tomu, že som mame už asi 20x povedala, že nechcem, by po pôrode prišla, naďalej všade rozpráva, ako sa ide ku nám po pôrode nasťahovať a brať si dovolenku v práci, sestre žijúcej v zahraničí oznámila, že ideme mať krstiny v určitý dátum, ktorý vyhovuje mojej mame (a nie, krstiny vtedy nebudú, lebo mužova sestra nebude na Slovensku a nemohla by sa zúčastniť a mama to veľmi dobre vie) a že si má sestra ako krstná mama nachystať určitý finančný obnos, ktorý má dať krsňaťu (toto uviedla v mojom mene, bez môjho vedomia a sestra sa ma na to včera vyplašene pýtala, či má začať šetriť...predtým sestre povedala, opäť v mojom mene, že nám má kúpiť kočík za cca 1400,-Eur, aj keď vedela, že chceme kočík z druhej ruky a kupujeme si ho sami...), napriek mojej výslovnej žiadosti, aby už nekupovala ďalšie detské veci, pretože ich už skladujem v krabiciach a nemám ich kam dať mi pri každej návšteve donesie niekoľko nových tašiek s vecami (vrátane už napr. 3 teplomeru na meranie teploty vody, lebo si nepamätá, že ďalšie už kúpila, hračiek ktoré dieťa bude využívať až keď bude mať rok a viac...). Síce viem, že to všetko myslí v dobrom a napr. som jej ozaj úprimne ďakovala za perinky a vložky do nich, ktoré netuším kde zohnala či za fusak do kočíka z ovčieho rúna, ktorý odložila ešte po nás, ale...je toho už veľa a bohužiaľ sa to z jej strany neukľudňuje ale stupňuje (okolie sa smeje, že moja mama je tehotná spolu so mnou...).
Čo a svokry týka, táto je omnoho miernejšia, asi aj preto, že mama si ku mne ako k dcére viac dovolí (navyše je poverčivá, takže nekupuje na dieťa nič, aby to neprinieslo smolu), ale teda rady čo mám robiť, vrátane toho ako sa mám ako tehotná cítiť sú na dennom poriadku, vrátane cepovania môjho muža, aby mi pomáhal (pomáha, veľmi, vrátane upratovania), z čoho je už chudák tak nervózny, že sa bojí dvihnúť telefón a samozrejme netreba zabúdať na šepkané vety mužovi, že by sme už mali dať preč psa, lebo ako bude dieťa vyrastať v byte so psom (na toto našiel muž systém, vždy jej povie, nech to ide povedať mne, že ten pes je môj
).