Premýšľala som dnes nad tým režimom, a máme ho vlastne! Ale plne v synovych rukách a odlišný od mojej predstavy ![]()
Také večery: ja poviem, že ideme spať, on povie, že nieee, ešte chvíľku, čo skončí mojim odchodom do spálne a jeho plačom, že chce ísť spať so mnou. Potom sa nekonečne dlho vyzlieka, dnes som počas vyzliekanie išla naložiť a zapnúť umývačku, a keď som sa k nemu vrátila, tak ma čakal s tým, že nemôže pokračovať vo vyzliekani, lebo musím mu odložiť tepláky na stoličku. Tak to bola tá povestná posledná kvapka. Po nej obvykle nasleduje môj krik, syn nevzrusene pokračuje vo svojom spomalenom programe. Bežne to takto prebieha 6 dní v týždni, jeden deň je obvykle úžasne šikovný, asi aby som úplne neprišla o nervy.
