Ono tie príhody čo sa tu na posledných stranách vynorili sú ozaj z tej sorty "najlepšie z najlepších". Presne ako to niekto vyššie písal - 90% času človek s tým zvieratkom emá žiadne mimoriadne starosti, okrem toho bežného: vstanem, vyvenčím, nakŕmim, pohrám sa, vybehám, nakŕmim, pohrám sa, vyvenčím a je noc.
Inak môj starý pes sa pýtal von od prvého momentu ako sme si ho priniesli domov. Nikdy doma neurobil ani malú potrebu (až keď bol starý a chorý a aj to sa vždy nejakým spôsobom premiestnil do chodby na kachličky a nikdy nie na drevenú dlážku).
V prípade ak zvažujete psíka a chcete zvážiť aj možnosť vziať si šteniatko alebo dospelého psíka z útulku, vezmite na vedomie aj to, že podľa toho ako dlho tam psíček bol a tiež podľa toho čo zažil, môže mať rôzne problémy psychického rázu. Ten náš bol v útulku len krátku dobu a aj tak trpí určitou formou separačnej poruchy, relatívne dlho sme ho nevedeli odnaučiť čúrať v byte napriek tomu, že presne chápal, čo od neho chceme a venčili sme cca každé dve hodiny (napr. čúraním dával najavo aj nespokojnosť ak sa mu zo začiatku narušil režim - ostali sme napr. dlhšie hore, nešli sme s ním, ak sme boli doma, von každé 2 hodiny a pod.) Ale teda, útulkáči, keď prekonáte počiatočné problémy a zvyknete si na seba, dávajú späť neskutočné množstvo lásky :).
hlavne teda pri psovi treba rátať s tým, že narozdiel od mačky nebude veľmi spokojný ak budete cez deň preč 8 hodín vkuse a nezabaví sa sám tak ako mačka. Treba sa mu, podľa toho o aké sa jedná plemeno, primerane venovať, hrať sa s ním , prechádzať a nepodceniť socializáciu s ľudmi a inými zvieratami.