No keď sme si po neho boli tak Percyho brat bol brutal kraken, taká dohrýzená som bola. To by sme si dali keby išiel on s nami domov. Amy bola tiež kraken, ruky som mala ako sitko, doškriabané. No vyzeralo to ako keby som si sama ubližovala :D Samotných ich tiež nemôžem nechať pretože keď sa hrajú tak to ich fakt treba sledovať lebo sa bojím aby neublížili hlavne sebe. Doma nemajú veľmi čo zničiť, všetko cenné je mimo dosah, no trochu sa bojím o repráky tie keby chceli tak zlikvidujú, ale zatiaľ nezaujímali ani Amy a ani Percyho.
A cudzie šťastie ma neteší, ale je fajn si prečítať od odborníčky ako ty, že to nieje ideál. Hneď mám potom lepší pocit. Totižto niekedy sa mi zdá že všetci majú vychovaných psov na slovo a že len my tak trochu bojujeme. Amy prvý týždeň zabudla úplne na všetko. Vonku fajn ale doma ju odvolať z hry neexistovalo. Teraz už je to lepšie. A potvora mi včera zjedla už pri vchode do bytovky hovno. Som myslela že ju prerazím. To neurobila už tak pol roka 
