Ďakujem za toto téma, pripomenula som si vlastné úžasné zážitky s vnukmi .Ja tesne pred 60 a zľahka po , oni predškoláci . Bolo to síce stanovanie na záhrade, ale inak nijako konfortné, obyčajné stany a nejaké karimatky s dekami. Prvýkrát som veľkodušne ponúkla ten zážitok dcére, ich matke, a po tej jednej noci, keď sa síce so smiechom ,ale aj vzdychaním nad bolavým chrbtom toho zážitku pre ďalšie noci vzdala, už to bolo moje a mojich vnukov, na niekoľko rokov. To samotné spanie možno nebolo práve o pohodlí a prepychu, ale zdieľanie toho trochu intímneho , spočiatku pre chlapcov až tajomného priestoru, tá atmosféra, tie rozhovory potme, výhľady zo stanu von večer, či ráno..... už je to preč, ale som šťastná, že som to moha zažiť a spomienky ma hrejú, kedykoľvek si na to spomeniem. Práve toto leto sme s už takmer dospelými chlapcami pozerali fotky, a aj keď im tieto dávnejšie zážitky postupne prekrývajú nové udalosti a zážitky, všeličo sa im pri tom pozeraní vybavilo.