lenze ono to je casto dilema bud nechat chvilu nech sa rozculuje, alebo skoncit v tom spitale. dieta potrebuje matku, ale nie na to, aby ju docista zrusilo. a rovno sa priznavam, ze som tie dvoje dvere obcas musela zavriet, pretoze by som to dieta bola byvala asi zabila. to fakt neslo (ale ja nie som nejak extra psychicky odolna). naviac som mala k ruke otca, to byval cez den doma (co zas bolo vykupene tym, ze obcas sa potreboval vyspat po nocnej a to som potom s rumazgajucim deckom chodila po sidlisku a plakala som od vycerpania tiez. takze pokial zlutasek zostala na dlhy vikend sama, no podla mna akekolvek riesenia, ktore jej pomozu aspon prezit, su dobre.
inak ani nosenie v noci by som uplne nepraktikovala, hlavne nie, pokial len sa vrti a mele, pripadne knika. je mi jasne, ze spat sa pri tom neda, ale je lepsie to skusit vydrzat. my sme dosli do stavu, ze pokial bol doma muz, tak sa dieta vo veku zlutaskovho nechalo nosit do aleluja, pokial bol v praci, tak o pol osmej spalo (raz sa kvoli niecomu vratil vecer z prace a skoro odpadol, vlastne som to dovtedy ani tak nevnimala, aky je to rozdiel). rozmaznat sa sice nedaju, ale oni dost rychlo pochopia, ako to chodi a vyuzivaju to, pokial to ide.
