Tak doktorka ma teda dnes pekne naštvala. Keď som tam prišla, nebolo tam ani nohy, ani v čakárni ani v ordinácii. A ona hneď do mňa, že mám ísť preč, čo si dovoľujem medzi zdravé deti liezť s chorým dieťaťom, a že som mala zavolať. Tak som jej povedala, že včera som volalal asi 15 krat a dnes asi 10 krát a nikto mi nezdvíhal. Sestrička pozrela na telefón a povedala, že vidí že som volala. Každopádne doktorka Klaru popočúvala a urobili jej CRP, ale stále si neodpustila poznámky, že načo som prišla s dieťaťom, čo má obyčajnú virózu. Keď som jej povedala, že v noci mala teplotu 40,2 stupňa, aspoň trochu sa ukľudnila.
Za tri a trištvrte roka som tam s Alicou nebola nikdy okrem pravidelných povinných prehliadok a s Klárou tiež doteraz nie 