Mrakoplas neviem, neviem či je tvrdohlavá alebo sa chce vyrovnať mojej mame, ktorej to s malým ide lepšie, ale to je bývalá detská sestra, keď prišla ku mne po pôrode, tak jej to išlo s malým lepšie ako mne, teraz nedávno už s malým nevedela veľmi ani ona, keďže mal už svoje určité zvyky, ktoré som ja poznala, ale nechala si vysvetliť. Je pravda, že moja mama sa s ním vie perfektne rozprávať, on sa pri tom strašne baví a smeje, nevieme to tak ani ja s mužom a podľa mňa ani vedieť nebudeme, n to musí mať človek určitú vlohu. Tak neviem, či chce tromfnúť svokra toto alebo čo...Mne je jasné, že to je prejav lásky z jej strany, nemyslí to zle, ale keď už nie je schopná akceptovať čo jej poviem ja, prekvapuje ma, že nepočúva ani môjho muža. A pritom musí vidieť, že svokor, ktorý skúša to, čo mu povie že v tom ktorom týždni funguje, má na rukách spokojné decko, ktoré začne revať vždy jej. Neviem čo je zlé na tom, ak prídu pozrieť vnuka a strávili by ten čas tým, že by sa porozprávali s nami popri tom ako by malý kľudne ležal na gauči, neviem prečo je tu tá potreba za každú cenu dieťa nosiť a prihovárať sa mu, keď mu to jednoducho vadí a reaguje plačom, veď to nie je príjemné pre nikoho. Jediného čoho sa bojím je, že mi svokra bude zazlievať, že jej malého nechceme dať, tak ale čo mám s ňou robiť? Ona s tým deckom potom nie je, sme s ním my...