slniecko Ale ja som nemyslela len to hodenie sa na zem. Ale take tie scény v obchode typu a ja chceeeem a chceeeem a chceeeem a ty si hlúpa mama a chceeeem a dupa ie nohou a chceeeem. Potom začne akože plakať.... No to sa mi zdá ako cielené jednanie a na toto by som bola slabá a asi by som poľavila a to dieťa to asi vie tak bude neskôr skúšať.
Práve v tom obchoďáku je problém, že je tam strašné množstvo podnetov. Neuveriteľné množstvo rôznych tovarov, kopa ľudí, hluk...to je pre to dieťa hrozne náročné. Takéto chovanie môže predchádzať práve tomu záchvatu, alebo aj nemusí. Proste to dieťa to nevie zvládať. Akože najlepšie je naozaj ho do toho obchoďáku nebrať (teraz myslím skôr hypáče, než mally), ale tak nejako tie potraviny a pod. nakúpiť treba, nie vždy sa dá dieťa nechať s niekým zatiaľ. No a to dieťa sa obča proste v tom strese upne na niečo. Najlepší spôsob je zostať v kľude. Jednak tvoj kľud nechcem povedať, že to dieťa upokojí, ale akákoľvek panika akýmkoľvek smerom (teda rýchlo riešenie "šmarjájózef, rýchlo, jasné dáme, len nech preboha nepríde k scéne" je rovnako zlé ako cirkus "čo si to dovoľuješ") ho rozhodí ešte viac. Veľmi pomáha si v duchu opakovať mantru "je to normálne...je to normálne...vyrastie z toho...nie je to ničia chyba...je to normálne...". Ak sa dá, tak s kľudom dieťa vyniesť na pokojnejšie miesto, kde sa postupne upokojí.
Mne pomáhalo vysvetľovať deťom, že "teraz nie, možno na nejaký sviatok, uvidíme". Ovšem nehovorím, že to musí zabrať vždy a na každé dieťa. A pred obchodom sme si hovorili, čo ideme kúpiť, aby bolo potom jasné, čo tak nejako nebolo na zozname:))). Ale potom som musela byť disciplinovaná aj ja
.